Elena Štadlerová
Jadro diskurzu na konferencii o etike v dokumentárnom filme sa sústredilo na kritickú otázku: Kto drží kontrolu nad dokumentárnym filmom v dobe AI, a sme ešte vôbec autormi, ak túto technológiu využívame?
Na položenú otázku sa snažilo odpovedať veľa odborníkov z praxe, vo svojich paneloch a diskusiách. Väčšina prednášajúcich nahliadala na využívanie AI kriticky a načrtli niekoľko problematických bodov.
Jedným z nich je kreatívna kontrola nad filmovým/dokumentárnym dielom. Tradične kreatívnu kontrolu chápeme ako akúsi kauzalitu medzi zámerom autora a realizáciou danej veci v diele. Ak však autor použije AI napríklad na dramaturgické úkony, generovanie chýbajúcich archívnych materiálov či syntetizovanie hlasu, presúva kreatívnu kontrolu na algoritmus. Na rozdiel od autora ľudského, nemá AI etické svedomie, sociálnu zodpovednosť, či nuancovaný pohľad. Autor je tiež niekto, kto musí byť ochotný priať zodpovednosť za svoje dielo, čo AI nedokáže. Zodpovednosť by mala byť transparentná. To nie je pri generatívnej AI rovnako možné, keďže sa vo svojom fundamentálnom princípe sa skladá z obrovského množstva pozliepaných malých čiastočiek informácií. Takéto dielo by teda stratilo obsahovú validitu z dôvodu použitia možných algoritmicky pospájaných variant, za ktoré by nedokázal nikto zodpovedať.
Keď autor začne spolupracovať s AI a nechá ju zasahovať do kreatívnych alebo organizačných úloh, degraduje sám seba do pozície koordinátora a kurátora.
Dokumentárna tvorba nesie svoje špecifiká. Dalo by sa tvrdiť, že je založená na istom etickom kontrakte, kedy filmár divákovi principiálne zaručuje mieru autenticity a prísľub vernosti k realite. To však používanie AI vylučuje. Tým pádom by sa vzťah medzi dokumentaristom, divákom a skúmaným objektom narušil a stal nedôveryhodným. Hoci musíme pripustiť, že akýkoľvek skúmaný objekt nikdy nie je skúmaný objektívne a prejde filtrom interpretácie filmára. Použitím AI vstupuje do filmu anorganická veličina, ktorá parazituje a rozkladá akékoľvek dielo, ktoré by sa potencionálne mohlo alebo chcelo odvolávať k reáliám skutočného bytia a skúsenosti života ako takého.
Na konferencii bola do veľkej miery opomenutá ekológia a dopad využívania AI na životné prostredie. Túto tému otvoril študent, ktorý sa jedného z panelistov opýtal, čo si myslí o danej problematike. Panelista odpovedal dosť netaktne. Tvrdil, že ho ekológia nezaujíma, a keby sa má zaoberať s tým v ako stave bude planéta za 20 rokov, tak by nemohol kľudne spávať. Preto túto problematiku ignoruje a naďalej využíva AI vo svojich filmoch.
V kontexte konferencie o etike, bol tento incident značné sklamanie. Práve dokumentaristi by mali dbať na ekologické a sociálne problémy. Zachytávajú obraz reality, ktorý by mali interpretovať v rámci širokého spoločenského kontextu. Často je dokumentu pripisovaná nie umelecká, ale práve edukačná hodnota. Preto by mala byť od dokumentaristov považovaná väčšia miera spoločenskej (aj ekologickej) zodpovednosti, než je požadovaná od filmárov fikčných filmov. Podstata, fungovanie a následky používania AI sú v priamom rozpore s etickými hodnotami, ktoré by mal dokumentarista zastávať.
Následne bol opomenutý jeden problém úplne, a to zamestnanosť. Nielenže AI tlačí platy dole, ale znižuje počty pracovných miest. Tento problém je citeľný naprieč celým filmovým odvetvím. No opäť by si mal dokumentarista ako autor, zachovať etickú nadradenosť a za žiadnych okolností nekompromitovať ľudskú participáciu na svojej tvorbe. Práve kreatívne prostredie s nasýtenosťou ľudskej aktivity vytvára nuancované dielo, ktoré je pri dokumentárnom filme požadované.
Po celom dni panelov a diskusii nebola zodpovedaná pre mňa najdôležitejšia otázka v problematike AI. A to, prečo by sa mala AI vôbec používať? Aká je jej pridaná hodnota? Čím dokáže kontribuovať k filmovému remeslu, predovšetkým dokumentaristike, nad rámec toho, čo už prístupné a ustanovené je?
Uvedomila som si, že naozaj čokoľvek je možné vytvoriť pomocou špeciálnych efektov, VFX efektov, animácie, (hlasových) hercov alebo akýchkoľvek iných eticky a ekologicky nezávadných prostriedkov, ktoré sú vo filmárskej praxi už dávno ustanovené, a dokážu poskytnúť pracovné príležitosti.
Dalo by sa teda niečo vytvorené AI považovať za umenie? – Nie, nedalo!
Je dokumentarista, ktorý používa AI stále autorom? – Nie, nie je!
Je v dokumentárnom filme eticky správne používať AI? – Nie, nie je!
