Tereza Porošinová
Nie tak zodpovednosť za tému, ako zodpovednosť za celkovú recepciu hotového filmu leží často na jeho tvorcoch a ido istej miery ovplyvňuje ich kreatívnu víziu.
Na konferencii Etika v dokumentárním filmu sme sa mali baviť hlavne o tom, čo je podstatou tejto zodpovednosti, ktorej existencia bola vopred daná a nespochybniteľná.
Zo série prednášok a diskusií teraz s odstupom času vnímam ako najprínosnejšiu úplne prvú debatu, rannú kávu s Janom Motalom. Mali sme tam možnosť dozvedieť sa rôzne pohľady na tému etiky v dokumente od ostatných študentov, medzi inými aj študentov dokumentu na FAMU, ktoré samé o sebe vo mne minimálne rozpútali hlbší záujem o túto tému.
Viac ako smerovanie otázky na zodpovednosť za tému vnímam ako dôležité pýtať sa na podstatu samotného dokumentaristu v kontexte jeho zodpovednosti. V momente, keď sa totiž dostane pri svojej tvorbe na dané morálne rozhranie, nezostáva nezaujatým aktérom a pozorovateľom tak, ako to konvenčne vyplýva z dokumentaristického žánru. Jeho pozícia sa mení na spoločenský morálny kompas, na psychológa, či terapeuta pri práci s krehkými výpoveďami subjektov dokumentu, pri rozhodovaní sa a vyberaní toho, čo ukáže a akým spôsobom to ukáže, akú realitu bude prezentovať, komu túto realitu bude prezentovať a či sa jedná vôbec o realitu.
Toto bremeno je veľmi komplexné a v diskusii sme sa dostali aj k otázke jeho zdieľania, o prítomnosti koordinátorov, psychológov počas natáčania citlivých tém. To však zase ovplyvňuje otázku autorstva filmu a jeho zámeru, ktorý by bol tým poznačený.
Osobne si myslím a aj filmy, ktoré sme tento ročník v Jihlave videli tomu nasvedčujú, že dokumentárny žáner sa posúva viac smerom k individuálnej výpovedi tvorcu a rôznym novým spôsobom a médiám v tom, ako predať divákovi skúsenosť, alebo informácie. Neexistuje potom správny, alebo nesprávny pohľad na túto skúsenosť, alebo informácie, iba rôzne uhly pohľadu, z ktorých nám autor prezentuje ten svoj. A preto ani nenesie žiadnu zodpovednosť za zobrazenie témy, prenáša ju na interpretáciu diváka a jeho schopnosť rozlíšiť objektívnu pravdu. Ak vôbec existuje.
