Zdenka Sámeľová
Počas konferencie sme sa stretli s rozmanitými názormi na autorstvo v spolupráci s AI, od autorov dokumentárnych filmov, ktorí s tým majú priame skúsenosti, ale aj z rád študentov a návštevníkov verejných diskusií. Väčšina prednášajúcich autorov prezentovala pomoc umelej inteligencie ako inovatívny prostriedok, ktorý ich prácu robí jednoduchšou, avšak medzi študentami aj návštevníkmi sa častejšie vyskytoval negatívny postoj, nie len k využívaniu AI priamo v dokumentárnych filmoch, ale aj vo všeobecnosti.
Sprístupnením umelej inteligencie širokej verejnosti v podobe rôznych webových stránok a aplikácií narástla jej popularita. Najprv v celkom neškodnej podobe vytvárania obsahu pre zábavu, kde jeho falošnosť bola jasne rozpoznateľná, no častejším užívaním sa tento systém zlepšoval. Produkty AI zrazu prestali pôsobiť ako vtipná novinka pre internetovú zábavu a začali na sociálnych sieťach rozširovať dezinformácie, ktoré boli ťažšie a ťažšie rozpoznateľné od reálnych fotiek či videí.
S rozšírením bežného využívania AI vyplávalo na povrch veľa morálnych otázok. Environmentálne vplyvy, ohrozenie pracovného trhu, oslabenie kritického myslenia jednotlivca a v neposlednom rade otázka autorstva.
Rôzne typy umelej inteligencie sa líšia, ale vo väčšine AI funguje na princípe zbierania dát a strojového učenia sa. Čo vo veľmi zjednodušenom preklade znamená, že pre vytvorenie výstupu program používa obsah, ktorý získal z iných zdrojov a v skutočnosti nič nevytvára sám. Takže ani autorstvo výstupu umelej inteligencie nepatrí priamo danému programu, ale je zhlukom informácií, ktoré model získal postupným tréningom a rozvojom.
Tu avšak prichádza na scénu koncept „AI umenia“. Termín „umenie“ má samozrejme mnoho objektívnych i subjektívnych definícií, ale univerzálne je vnímané ako osobný kreatívny prejav človeka. Na vyvrátenie existencie niečoho ako „AI umenie“ stačí túto definíciu rozobrať slovo po slove. Produkt AI nevie byť osobný, pretože aj keď tzv. prompt vymyslíme sami, dáta použité na jeho tvorbu pochádzajú z verejne dostupného zdroja, nemôžu byť preto osobnými. Kreativita je definovaná ako schopnosť vytvárať niečo nové a originálne, čo logicky nie je možné vytvoriť systémom, ktorý stojí na stovke zozbieraných už existujúcich dát. Naše prejavy sú to, čo nás robí kým sme a vychádzajú z našej osobnosti, z nášho vnútra, sú vyjadrením našich vlastných emócií a myšlienok. Niečo, čo takýto nástroj nedokáže úprimne replikovať, pretože funguje len na zadaných úlohách. A nakoniec človek. Ľudský faktor. Kľúčový bod, ktorý zhrňuje všetky tieto vyššie spomenuté argumenty a dôvod prečo je táto inteligencia nazývaná umelou.
Dokumentárny film je druh umenia a zároveň dokumentácia skutočnosti. Z týchto dôvodov nie je správne autorstvo niečoho vytvoreného umelou inteligenciou skutočne pripisovať napr. režisérovi projektu, pretože v hlbšej analýze autorstvo nepatrí ani AI a hlavne jej produkt nezaručuje pravdivosť a skutočnosť. Film stráca esenciu toho, čo znamená byť dokument.
